"Diváci na Slovensku prijali televízne vysielanie zvedavo a s veľkým
očakávaním. Vo výkladoch niektorých obchodných domov v Bratislave, ale
napríklad aj vo výklade hotela Carlton, boli nainštalované televízne
prijímače a pred nimi zhromaždené zástupy ľudí. Dobové fotografie
svedčia o veľkom záujme občanov. Pravdou je, že vtedajší televízny
vysielač na Kamzíku pokrýval signálom len časť Západoslovenského kraja,
takže o nejakom celoslovenskom masovom záujme sa nedá hovoriť. V tomto
kontexte je potrebné si uvedomiť, že prvý československý televízor Tesla
4001A stál v roku 1956 približne dvetisíc korún československých, čo
predstavovalo vtedy zhruba dvoj- až trojmesačný príjem," povedal pre TASR emeritný archivár STV - RTVS Milan Antonič.
Dátum prvého vysielania bol pôvodne určený na výročie Veľkej októbrovej
socialistickej revolúcie (VOSR) – na 7. novembra 1956 a vysielať sa malo
zo Slovenského národného divadla (SND). Avšak aj z obáv vtedajších
komunistických funkcionárov sa termín posunul o niekoľko dní skôr na 3.
novembra, pretože keby sa z technických príčin prvé skúšobné vysielanie
nepodarilo, mohlo by sa to vnímať ako sabotáž. Podmienkou vtedajšieho
živého televízneho prenosu bol totiž priamy výhľad prenosového
zariadenia na televíznu vežu na Kamzíku, čo sa v prípade prenosu zo SND
nedalo zabezpečiť, ale bolo to možné z Parku kultúry a oddychu (PKO) s
využitím strechy neďaleko sa nachádzajúceho internátu Lanfranconi.
"Televízia bola ešte v tom období súčasťou rozhlasu a 3. novembra
1956 sa uskutočnil v bratislavskom PKO veľký galaprogram k 30. výročiu
začiatku rozhlasového vysielania na Slovensku. Táto akcia sa zároveň
využila ako prvé televízne vysielanie na Slovensku - prvé vysielanie
Televízneho štúdia Bratislava," uviedol archivár Milan Antonič s
tým, že priamy prenos z bratislavského PKO sa začal o 19.00 h. a trval
približne dve a pol hodiny. Prvé vysielanie sa ale skončilo približne o
22-ej hodine, pretože po skončení priameho prenosu sa odvysielali ešte
filmovou technológiou pozdravy zo spriatelených socialistických krajín.
V novembri 1956, teda v začiatkoch televízneho vysielania, bolo na Slovensku zaregistrovaných 500 koncesionárov. "Prvá
koncesia na televízor na Slovensku bola vydaná 7. februára 1955
podnikovému riaditeľstvu firmy ARMA v Bratislave, prvým súkromným
koncesionárom bol pod číslom dva, dňa 4. apríla 1955 zaregistrovaný
Jozef Kucharovič z Bratislavy a miliónty koncesionár v Československu
bol zapísaný 30. septembra 1961," spresnil Milan Antonič.
Spočiatku televízia vysielala len dvakrát týždenne - v stredu a v
sobotu. Od novembra 1957 vysielala každý deň okrem pondelka. Každodenné
pravidelné vysielanie sa spustilo od januára 1959, kedy zároveň začala
vznikať aj tradícia legendárnych bratislavských pondelkov. V roku 1962
vzniklo Televízne štúdio ČST Košice a v roku 1966 aj Televízne štúdio v
Banskej Bystrici.
"Všeobecne možno konštatovať, že vznik Československej televízie, a
teda aj štúdia Bratislava, časovo zapadol do európskeho priemeru. V
rokoch 1951 až 1954 sa začalo v Európe televízne vysielanie v desiatich
štátoch – v Dánsku, Československu, Holandsku, NDR, Nórsku, Poľsku,
Španielsku, vo Švajčiarsku, vo Švédsku a v Taliansku," povedal pre TASR televízny archivár Milan Antonič.
Prvý farebný prenos sa uskutočnil v Československu vo februári 1970,
kedy ČST vysielala priamy prenos z majstrovstiev sveta v lyžovaní vo
Vysokých Tatrách. Pravidelné farebné vysielanie sa spustilo v máji 1973.
Od 1. januára 1993, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, začala
Slovenská televízia (STV) pravidelne vysielať na dvoch celoštátnych
vysielacích okruhoch a od augusta 2008 do júna 2011 vysielal aj tretí
kanál so športovým zameraním. Tretí televízny okruh je v programovej
skladbe opäť od 22. decembra 2019, pričom tentoraz je zameraný najmä na
archívny obsah.
Od 1. januára 2011 začala svoju činnosť nová verejnoprávna inštitúcia -
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), ktorá vznikla spojením Slovenského
rozhlasu a Slovenskej televízie (STV).